Bol neskorý večer, keď nad Prahou zúrila búrka a blesky križovali temnú oblohu. Karel Jaromír Erben sedel zamyslený pri svojom pracovnom stole a svetlo sviečky vrhalo temné, hlboké tiene po miestnosti. Papier pred ním bol pokrytý poznámkami a úryvkami z balady, ktorá mala byť jedným z vrcholov jeho pripravovanej zbierky Kytica.
Zrazu bolo všetko preč. Od chvíle, keď si prečítal v novinách recenziu na práve vydanú zbierku Ohlas písní českých od Františka Ladislava Čelakovského, sa jeho svet otriasal v základoch. „On to dokázal,“ povzdychol si, prerušiac ticho v miestnosti. Čelakovský skutočne oživil ľudové piesne a príbehy spôsobom, ktorý bol Erbenovi blízky, no zároveň úplne odlišný. Pre Erbena, ktorý tiež plánoval svoje dielo prepojiť s ľudovou slovesnosťou, to bol ako blesk z jasného neba.
Akt I: Uvedenie do kontextu doby a prvé stretnutia
V čase českého národného obrodenia, keď sa česká literatúra práve formovala ako nástroj národnej identity, museli spisovatelia často pracovať na svojich dielach vo voľnom čase. Práca literáta nebola ich hlavnou obživou, ale vášňou a poslaním, ktorému sa venovali s obrovským nasadením. Karel Jaromír Erben bol napríklad právnik a archivár, zatiaľ čo František Ladislav Čelakovský pôsobil ako redaktor, prekladateľ a neskôr ako profesor slavistiky na univerzite.
Čelakovský, ktorý už v roku 1829 vydal Ohlas písní ruských, sa etabloval ako autor verný ľudovej tradícii, a jeho zbierka Ohlas písní českých z roku 1839 mala zásadný vplyv na vtedajšiu literárnu scénu. Erben, ktorý sa len začínal presadzovať, publikoval svoje balady postupne v rôznych časopisoch. Prvá z nich, Poklad, vyšla v roku 1837 v časopise Květy, nasledovaná Polednicí v roku 1838 v Časopise Českého muzea. Tieto diela vzbudili záujem, ale priniesli aj prvé náznaky kritiky zo strany Čelakovského.
Tvorba literárnych diel v tej dobe vyžadovala nielen literárny talent, ale aj značné úsilie a obetavosť. Autori sa stretávali v kaviarňach a literárnych salónoch, kde diskutovali o smerovaní českej literatúry, zdieľali svoje nápady a vzájomne sa inšpirovali. Erben a Čelakovský sa mohli stretávať na týchto miestach, kde viedli vášnivé debaty o úlohe ľudovej slovesnosti v literatúre. V ich korešpondencii, či už priamej alebo sprostredkovanej cez literárne kruhy, sa odráža hlboký rešpekt k ľudovým tradíciám, ale aj rozdielne prístupy k ich spracovaniu.
Akt II: Rozdielne prístupy k literárnej tvorbe
Erben a Čelakovský predstavovali dva odlišné prístupy k literárnej tvorbe, ktoré sa stali základom ich sporu. Zatiaľ čo Erben sa zameriaval na inováciu, kde videl ľudovú slovesnosť ako inšpiráciu pre tvorbu nových príbehov s hlbším morálnym a osudovým posolstvom, Čelakovský kládol dôraz na vernosť ľudovým koreňom. Erbenove balady boli často plné nadprirodzených motívov, ktoré slúžili na preskúmanie ľudského osudu a morálnych dilem. Tento prístup mu umožnil vytvárať diela, ktoré rezonovali nielen s vtedajšími čitateľmi, ale aj s budúcimi generáciami.
Čelakovský sa naopak zameriaval na zachovanie autenticity ľudovej slovesnosti. V jeho diele Ohlas písní českých sa snažil čo najviac priblížiť pôvodnému duchu ľudových piesní a príbehov. Jeho kritika Erbena, najmä náčrtu balady Svatojánská noc, bola založená na presvedčení, že literárna tvorba by nemala príliš zasahovať do pôvodných ľudových príbehov.
Podľa binárnej opozície Clauda Lévi-Straussa môžeme chápať tieto dva prístupy ako protiklady: Čelakovský reprezentoval konzervatívne uchovávanie, zatiaľ čo Erben inováciu a transformáciu. Tento kontrast sa prejavoval nielen v ich literárnej tvorbe, ale aj v ich osobných filozofiách týkajúcich sa úlohy literatúry v spoločnosti. Čelakovský veril, že pravá hodnota ľudových príbehov spočíva v ich nezmenenej podobe, zatiaľ čo Erben vnímal literatúru ako nástroj, ktorý môže obohatiť tradičné príbehy o nové vrstvy významu a symboliky.
Akt III: Spor o Svatojanskou noc a jeho dôsledky
Spor medzi Karlom Jaromírom Erbenom a Františkom Ladislavom Čelakovským dosiahol svoj vrchol v otázke balady Svatojánská noc. Pre Erbena bolo dielo pokusom o literárnu inováciu, prekročenie tradičného spracovania ľudových príbehov pomocou mystických a nadprirodzených prvkov. Táto balada, hoci nedokončená, sľubovala byť jedným z vrcholov jeho zbierky Kytica.
Svatojánská noc sa točila okolo magickej noci, keď sa stierajú hranice medzi svetom živých a mŕtvych, medzi prirodzeným a nadprirodzeným. Tento motív mal pre Erbena hlboký význam, videl v ňom možnosť preskúmať otázky osudu, morálky a ľudskej slabosti. Práve tu sa prejavila jeho filozofia literárnej tvorby, nešlo mu len o uchovávanie príbehov, ale o ich obohatenie a transformáciu tak, aby rezonovali s jeho súčasníkmi aj budúcimi generáciami.
Čelakovského vízia literatúry bola odlišná, veril, že ľudová slovesnosť by mala byť zachovaná v čo najautentickejšej podobe. Pre neho boli Erbenove úpravy príliš štylizované a vzdialené od pravého ľudového základu. Napriek tomu je iróniou, že Čelakovský vo svojich vlastných baladách, Toman a lesní panna a Tomanův návrat, tiež využíval nadprirodzené motívy, ktoré porušovali jeho vlastné princípy.
Je zaujímavé, že obe balady – Toman a lesní panna a Svatojánská noc – zdieľajú podobné motívy, ako je magická noc a osudové zvraty, čo by mohlo naznačovať vzájomné ovplyvnenie. Avšak otázka, kto koho ovplyvnil, zostáva otvorená. Preto môžeme uvažovať o troch základných hypotézach:
Erben bol ovplyvnený Čelakovským: Možno Erben po prečítaní Čelakovského balád usúdil, že jeho Svatojánská noc by mohla byť vnímaná ako príliš podobná, a rozhodol sa ju preto nedokončiť.
Čelakovský čerpal inšpiráciu od Erbena: Nie je vylúčené, že Čelakovský mohol byť inšpirovaný Erbenovými dielami, hoci nevedomky. Napriek tomu však porušil svoje princípy a Erben mal baladu rozpracovanú dávno pred vydaním Tomana a lesní panny.
Nezávislá tvorba: Obaja autori mohli prísť k podobným motívom nezávisle od seba, čo by ukazovalo na hlbšie spoločenské a kultúrne prúdy, ktoré ovplyvňovali literatúru tej doby.
Spor medzi Erbenom a Čelakovským sa tak stal symbolickým vyjadrením hlbokého kultúrneho napätia medzi snahou o uchovanie tradičnej ľudovej slovesnosti a túžbou po literárnej inovácii v interpretácii. Tento konflikt nielen formoval ich vlastnú tvorbu, ale zanechal tiež trvalý odtlačok v dejinách českej literatúry.
Epilog
Po nočnej búrke sa Praha upokojila, ale Karel Jaromír Erben stále sedel pri svojom stole, premýšľajúc nad nedokončenou baladou Svatojánská noc. Záhadná postava v dlhom kabáte, ktorá sa mu zjavila v tieni ulice, zanechala Erbena v pochybnostiach. Bol to snáď tieň jeho vlastnej duše alebo prízrak Čelakovského? Napriek tomu, že cítil, že balada zostane nedokončená, pochopil, že možno práve v tejto nedokončenosti sa skrýva jej skutočná moc – moc, ktorú budúce generácie ešte len objavia. A s týmto vedomím sa Erben ponoril do sveta snov, kde sa minulosť a budúcnosť prelínajú v jedno.
Spor medzi Karlom Jaromírom Erbenom a Františkom Ladislavom Čelakovským nie je len historickou kuriozitou, ale zrkadlom hlbokých kultúrnych a intelektuálnych prúdov, ktoré formovali českú literatúru. Erbenovo rozhodnutie nedokončiť Svatojánskou noc sa môže javiť ako dôsledok jeho vnútorných konfliktov a neistôt, ktoré pramenili nielen z osobného zápasu o literárny smer, ale možno aj zo strachu prekročiť hranicu medzi tradíciou a inováciou.
Čelakovského kritika a Erbenova reakcia na ňu ukazujú na jemnú rovnováhu medzi vernosťou ľudovým koreňom a túžbou po literárnej originalite. Tento stret dvoch významných osobností odráža širšie otázky, ktoré sú relevantné aj dnes:
Ako ďaleko môžeme zájsť v reinterpretácii tradícií? Kde končí autenticita a začína umelecká licencia?
A predovšetkým, aké sú hranice medzi uchovaním minulosti a vytváraním novej literárnej budúcnosti?
Pripojte sa k diskusii v komentároch a podeľte sa o svoje názory na to, ako tento mystický stret mohol ovplyvniť českú literárnu scénu.
Zdroje a odkazy
Časopis Květy 1837 a1838 (Moravská zemská knihovna): https://www.digitalniknihovna.cz/mzk/periodical/uuid:b185d32b-435d-11dd-b505-00145e5790ea